Prvá svetová vojna

Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe a inde. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Prvá svetová vojna

Hore: zákopy na západnom fronte, vľavo v strede: nemecké stíhačky Albatros D.III, vpravo v strede: britské tanky Mark V, vľavo dole: obsluha britského guľometu Vickers v plynových maskách, vpravo dole: britská bojová loď HMS Irresistible opustená posádkou.
Dátum 28. júl 191411. november 1918
Miesto Európa, Blízky východ, čiastočne i Afrika, Čína a Tichomorie
Výsledok Víťazstvo Dohody. Porážka Nemeckej ríše, Osmanskej ríše a Rakúsko-Uhorska. Vznik mnohých nových štátov vo východnej a strednej Európe.
Casus belli: Vražda nástupníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda 28. júna 1914. Následne Rakúsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Rusko sa okamžite začalo pripravovať na vojnu proti Rakúsko-Uhorsku.
Protivníci
Dohoda:
Francúzsko
Britské impérium
Ruská ríša (1914 – 17)
Ruská republika (1917)
Ruská SFSR (1917 – 18)
Taliansko (1915 – 18)
  • talianske kolónie

Srbsko
Čierna Hora (1914 – 16)
Belgicko
Japonsko
Portugalsko (1916 – 18)
Rumunsko (1916 – 18)
Hidžáz (1916 – 18)
Spojené štáty (1917 – 18)
Česko-slovenské légie
Grécko (1917 – 18)
Siam (1917 – 18)
Brazília
Arménsko
Čína
Nepál
a ďalší

Centrálne mocnosti:
Nemecko
  • nemecké kolónie
  • Ober Ost
  • Bielorusko
  • Donská republika
  • Fínsko
  • Horská republika
  • Kurónsko a Zemgalsko
  • Krym
  • Kubáň
  • Litva
  • Poľsko
  • Slobodné baltské vojvodstvo
  • Ukrajina
Rakúsko-Uhorsko
Osmanská ríša
Bulharsko (1915 – 18)
Gruzínsko (1918)
Južná Afrika
a ďalší
Velitelia
Raymond Poincaré
Georges Clemenceau
Ferdinand Foch
Herbert H. Asquith
David Lloyd George
Douglas Haig
Mikuláš II.
Nikolaj Nikolajevič
Viktor Emanuel III.
Antonio Salandra
Vittorio Orlando
Luigi Cadorna
Woodrow Wilson
John Pershing
Ferdinand I.
a ďalší
Viliam II.
Paul von Hindenburg
Erich Ludendorff
František Jozef I.
Karol I.
Conrad von Hötzendorf
Mehmed V.
Enver Paša
Mustafa Kemal
Ferdinand I.
Nikola Žekov
a ďalší
Straty
Padlých:
5 520 000
Ranených: 12 831 000
Nezvestných: 4 121 000
Padlých:
4 386 000
Ranených: 8 388 000
Nezvestných: 3 629 000

Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

Na jednej strane stáli štáty Dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli Ústredné veľmoci – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo Španielsko, Švajčiarsko a škandinávske krajiny.

Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané o 5:00 11. novembra 1918 v Compiègne a začalo platiť od 11:00. Formálnym zakončením vojny však boli až Parížske predmestské zmluvy podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.