Maďarsko

Maďarsko (maď. Magyarország; dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine v strednej Európe. Má rozlohu 93 030 km² a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom Európskej únie a Schengenského priestoru. Na severe hraničí so Slovenskom, na severovýchode s Ukrajinou, na východe s Rumunskom, na juhovýchode so Srbskom a Chorvátskom, na juhozápade so Slovinskom a na západe s Rakúskom.

Maďarsko
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
(v minulosti: Regnum Maria Parona Hungarae (lat.))*
Štátna hymna:
(Isten, áldd meg a magyart)
Miestny názov  
  dlhý
  krátkyMagyarország
Hlavné mesto Budapešť
47°26 s.š. 19°15 v.d.
Najväčšie mesto Budapešť
Úradné jazyky Maďarčina
Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády
parlamentná republika
János Áder
Viktor Orbán
Vznik 1918 (rozpadom Rakúsko-Uhorska)
Susedia Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
93 030 km² (108.)  
30 km² (0,74 %)
Počet obyvateľov
  odhad (2017)
  sčítanie (2011)

  hustota (2017)
 
9 797 561 (92.)
9 938 000

105,3/km² (103.)
HDP
  celkový
  na hlavu (PKS)
2018
144,307 miliárd $ (58.)
30 538 $ (45.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,836 (43.) – vysoký
Mena maďarský forint (=100 fillérov) (HUF)
Časové pásmo
  Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód HUN/HU
Medzinárodná poznávacia značka H
Internetová doména .hu
Smerové telefónne číslo +36
Gramotnosť: 99 %

Hlavným mestom krajiny je Budapešť. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú Debrecín, Miškovec, Segedín, Pécs (Päťkostolie), Győr (Ráb), Níreďháza, Kecskemét a Székesfehérvár (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom OECD, v roku 1999 vstúpila do NATO a roku 2004 do Európskej únie. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. Vyšehradskej skupiny.

Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina kúpeľov, vína a ostrých jedál. Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova Maďarov na Urale, tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť Uhorska obsadená Osmanskou ríšou. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. Maďarčina, ktorá patrí k ugrofínskej jazykovej skupine, je vzdialene príbuzná niekoľkých jazykom, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy (fínčina, estónčina, komi a iné). Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v Ruskom Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu na západnej Sibíri. Maďari, vedení Arpádom, prišli do Európy koncom 9. storočia. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s českými, slovenskými, rakúskymi aj balkánskymi dejinami.

Dnešné Maďarsko je iba časť historického Uhorska. Cez dve tretiny územia Uhorského kráľovstva totiž bolo po prvej svetovej vojne v dôsledku Trianonskej mierovej zmluvy pripojené k susedným štátom, väčšinou novovzniknutým. Zvyškové Uhorsko je od toho času v českom a slovenskom prostredí nazývané ako Maďarsko (iné jazyky vrátane maďarčiny tieto pojmy nerozlišujú). Strata historických území zosilnená o fakt, že mimo nových hraníc zostalo niekoľko miliónov Maďarov, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.