Kosovo

Kosovo je územie na Balkánskom polostrove, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát, ktorý nie je formálne uznaný všetkými štátmi, a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska, ako tomu bolo do roku 2008:

  • Podľa ústavy Srbska a štatútu chráneného rezolúciou OSN č. 1244 je to Autonómny kraj Kosovo a Metohija (srb. Аутономна покрајина Косово и Метохија, Autonomna pokrajina Kosovo i Metohija, albán. Krahina Autonome e Kosovës dhe Metohisë).
  • Podľa vlastného vyhlásenia nezávislosti tvorí Kosovo štát Kosovská republika (albán. Republika e Kosovës, srb. Република Косово, Republika Kosovo).
Autonómny kraj Kosovo a Metohija
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Európa
Miestny názov  
  dlhýRepublika e Kosovës
  krátkyKosovë
Hlavné mesto Priština
42°40 s.š. 21°10 v.d.
Najväčšie mesto Priština
Úradné jazyky Albánčina, Srbčina
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Hashim Thaçi
Ramuš Haradinaj
Vznik 17. február 2008
Susedia Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
10908 km²   
 km² (1 %)
Počet obyvateľov
  odhad (2016)
  hustota (2016)
 
1 907 592

159/km² (?.)
HDP
  celkový
  na hlavu (PKS)
2016
18,840 mld. $ $ (?.)
10 134 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2013) 0,786 (?.) – vysoký
Mena Euro (EUR)
Časové pásmo
  Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód XK
Medzinárodná poznávacia značka RKS
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +383

Slovensko Kosovo považuje za súčasť Srbska. Zo slovenských politikov presadzoval uznanie nezávislosti Kosova bývalý prezident Andrej Kiska. Od roku 1999 ho administratívne spravuje Organizácia Spojených národov (misia UNMIK) a o bezpečnosť sa stará NATO (misia KFOR). Európska únia zároveň vyslala do krajiny policajnú a súdnu misiu pod názvom EULEX. Vzhľadom na to, že Kosovo si zatiaľ nedokáže zabezpečiť spravovanie vlastných vecí samo, možno hovoriť, že je podobne ako Bosna a Hercegovina pod medzinárodným protektorátom.

Úradnými jazykmi sú albánčina, srbčina a angličtina. Hlavným mestom je Priština. Rozloha Kosova je 10 887 km² a žije v ňom 2,1 milióna obyvateľov.

Kosovský parlament 17. februára 2008 o 15:50 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku a vyhlásil Kosovo za demokratický, svetský a multietnický štát. Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaci a predseda parlamentu Jakup Krasniqi. Po vyhlásení nezávislosti môže nasledovať niekoľko scenárov, od prevzatia kontroly nad územím zo strany Európskej únie až po násilnosti zo strany Srbska. Na mimoriadnej schôdzi kosovského parlamentu sa prezentovalo 109 poslancov. Deklaráciu jednohlasne schválili zdvihnutím ruky. Jedenásť poslancov z radov etnických menšín vrátane srbskej sa na schôdzi nezúčastnilo. Parlament rovnako schválil používanie vlajky, na ktorej sú žltou farbou zobrazené obrysy nového štátu v tmavomodrom poli a šesť hviezd.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov požiadalo dňa 8. októbra 2008 (rezolúcia č. 63/3) Medzinárodný súdny dvor o vyjadrenie (advisory opinion) k otázke: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti dočasnými samosprávnymi inštitúciami Kosova v súlade s medzinárodným právom?“ Dňa 22. júla 2010 Medzinárodný súdny dvor konštatoval, že „vyhlásenie nezávislosti Kosova prijaté 17. februára 2008 nebolo porušením medzinárodného práva“.

Oficiálne orgány a predstavitelia Srbska však nezávislosť odmietajú uznať a považujú oblasť naďalej za súčasť Srbska, postoj iných štátov nie je jednotný. Jednoznačne negatívny postoj zastáva Rusko a najmä Srbsko; srbská pravoslávna cirkev dokonca vyzvala vládu, aby do Kosova vyslala armádu.

Uznanie a legitimita nezávislosti Kosovskej republiky je kontroverzná téma, ktorá rozdeľuje štáty na dva tábory. Republiku Kosovo uznalo, 101 zo 193 (52 %) členských štátov Organizácie Spojených národov, 23 z 28 (82 %) členských štátov Európskej únie, 24 z 28 (86 %) členských štátov NATO a 36 z 57 (63 %) členských štátov Organizácie islamskej spolupráce.

Mapa sveta s vyznačením postoja jednotlivých štátov k vyhláseniu Kosova ako nezávislého štátu (priebežne aktualizovaná)

██ Kosovo

██ Štáty, ktoré formálne uznali Kosovo ako nezávislý štát

██ Štáty, ktoré oznámili uznanie Kosova ako nezávislého štátu v najbližšom období

██ Štáty vyčkávajúce, neutrálne a tie, ktoré odložili rozhodnutie na neskôr

██ Štáty, ktoré vyjadrili nesúhlas s jednostranným rozhodnutím a štáty vyžadujúce ďalšie rokovania

██ Štáty, ktoré oznámili, že neuznávajú Kosovo ako samostatný štát

██ Štáty, ktoré sa doteraz nevyjadrili

Veľká väčšina obyvateľstva je tvorená Albáncami, ktorí sa snažili o osamostatnenie tejto oblasti od Srbska a o vytvorenie kosovského albánskeho štátu (iné názvy: Kosovské či Východné Albánsko), čo podporovali aj krajiny Západu na čele s USA, ale odmietalo napríklad Rusko. Po rozpade Juhoslávie v roku 1992 sa zvýšila snaha o osamostatnenie, ktorá prerástla až do občianskej vojny medzi prevažne moslimskými a katolíckymi Albáncami a menšinovými (pravoslávnymi) Srbmi, podporovanými centrálnou vládou v Belehrade (aj vojensky), a vyvrcholila vyhlásením samostatnej republiky.

Historicky malo územie pôvodne prevažne srbské obyvateľstvo, ale najmä v 20. storočí v dôsledku priaznivejšieho demografického vývoja získali Albánci v Kosove postupne značnú prevahu.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.